Duševná odolnosť je jedna zo zručností, ktoré si budujeme počas celého života. Ide vlastne o schopnosť človeka prekonávať prekážky a vyrovnať sa s náročnými životnými situáciami. Odolnosť je teda schopnosť prispôsobiť sa nepriazni a vrátiť sa do svojej rovnováhy.
Čo nás môže z rovnováhy vyviesť? Choroba, stres, trauma, kríza… Niektorí sú odolnejší ako ostatní, preto čelia stresu úspešnejšie. Duševná odolnosť tvorí jeden z pilierov duševného zdravia a od toho, v akom rozpoložení je naše duševné zdravie závisia aj rozhodnutia, ktoré robíme v rôznych životných situáciách. Ako hasiči sme často vystavovaní situáciám, kedy sa musíme rýchlo a efektívne rozhodnúť ako postupovať, ako dobrovoľníci sme často nútení robiť rozhodnutia, ktoré sú emocionálne náročné a musíme si vyberať medzi možnosťami, v ktorých neexistuje správne riešenie. Keď nie sme ok, v čase neistoty, nepohody je prirodzené, že náš mozog hľadá vysvetlenia a vinníkov. Vedomé hľadanie istoty a pokoja v iných oblastiach života je preto v súčasnej dobe nesmierne dôležitá stratégia, ako byť vo väčšej duševnej pohode. Možno sa pýtate, prečo je dobré zvýšiť odolnosť. Existuje na to pár dobrých dôvodov [1]:
1. lepšie zdravie – je dokázané, že psychicky odolní ľudia sú menej fyzicky chorí. Ide najmä o bolesti žalúdka, srdcové choroby, bolesti hlavy, astmu či cukrovku.
2. znížená úzkosť – ak sme odolní, máme tendenciu konať pozitívne opatrenia na riešenie situácie alebo prekonanie traumy z minulosti, čo zníži úzkosť.
3. znížená depresia – ak je naša odolnosť vysoká, nezameriavame sa na čierne stránky veci. Namiesto toho nájdeme spôsoby, ako ťažkú situáciu obrátiť na úžitok.
4. dlhovekosť – v prieskume medzi 1 000 dospelými malo 92% ľudí s vysokou odolnosťou pocit, že ich život má zmysel. Žili v priemere o 7 rokov dlhšie. Zmysel pre účel je hlavným faktorom odolnosti. Odolní ľudia vedia odpovedať, aký má ich život zmysel. Viete to aj vy? Ak máte s tým problém, skúste sa nad tou otázkou zamyslieť.
5. menej rizikové správanie – ľudia s nízkou odolnosťou siahajú po škodlivom rizikovom správaní (alkohol, drogy, prejedanie sa, hazard), lebo je to ľahké východisko. Odolnejší ľudia sa cítia menej zúfalí a hľadajú skôr efektívne riešenia.
6. väčší úspech v práci – odolnejší ľudia sú sústredenejší a menej absentujú v práci.
7. lepšie vzťahy – odolnosť súvisí aj s tým, že sa vieme obrátiť na druhých, nehádžeme flintu do žita a neizolujeme sa. Zapájajme sa do komunity rodiny a priateľov, kde sú príležitosti na zábavu, učenie, pomoc a nadväzovanie medziľudských kontaktov. Aktívne angažovanie sa v komunite posilní aj naše vzťahy.
Aby sme všetky tieto benefity získali, stačí už iba malá vec: tréning! Ako sa hovorí, cvičenie robí majstra. Tak teda, čo robiť, aby sme svoju psychickú odolnosť posilnili?
1. Zdieľajme svoje názory. Hovorme o tom, ako myslíme, čo prežívame, venujme druhým dôveru a zverme sa im. Nepresviedčajme, nevnucujme svoj pohľad, ale zdieľajme sa s iným pohľadom na vec.
2. Majme cieľ. Ak máme cieľ, berieme prekážku ako súčasť procesu.
3. Pracujme naplno. Využime čas naplno, ale nepresiľujme sa.
4. Vypýtajme si radu! Odolní ľudia si sú vedomí svojich silných ale aj slabých stránok.
5. Naučme sa ako zvládať odmietnutie. Nie je potrebné si brať všetko osobne. Nech nám neúspech dá silu vložiť viac sily do najbližšieho úspechu!
6. Buďme vďační. Odolní ľudia sú si vedomí, že nie sú vo svete sami, a že aj iní prispievajú k ich šťastiu a spokojnosti. Vedia to oceniť a vyjadriť postojom vďačnosti.
ZDROJ:
- 12 dôvodov pre rozvoj väčšej emočnej odolnosti
- Banduričová B.: 10 vecí, ktoré robia psychicky odolní ľudia. Robíš ich aj ty?
Panikou rozumieme správanie, ku ktorému dochádza v nebezpečných hromadných situáciách, odborne povedané ide o hromadné zdesenie, zmätok, teda správanie skupiny osôb, ku ktorému dochádza v krízových situáciách a ktoré vedie k vzniku tzv. panického davu. 
Asi najčastejšie však slovo panika používame laicky pre označenie stavu, kedy naše telo reaguje na silné záťažové situácie, ktoré sú mimoriadne, teda náhle a neočakávané, a ktoré negatívne ohrozujú a pôsobia na život, zdravie alebo majetok. Tieto situácie sú sprevádzané bezmocnosťou a pocitom ohrozenia. Patria tu nešťastné udalosti spôsobené ľuďmi ako agresívny útok, havária, zranenia, alebo sú spôsobené prírodou ako prírodné katastrofy, požiare, zemetrasenia, povodne, a pod.
Panikou môžeme rozumieť aj odborne nazývaný záchvat paniky alebo panický atak. Ide o epizódu intenzívneho vnútorného nepokoja, úzkosti a strachu, ktorá môže prísť aj bez vonkajšej zjavnej príčiny alebo má na jej vzniku má podiel genetika, ale aj prežitie extrémne stresujúcej udalosti.