Oheň a panika 3x inak
9. marca si pripomíname Deň paniky – veselý sviatok o panike a strese v každodennom živote. Ale čo to v skutočnosti panika je? Iste každý z nás toto slovo už počul a predpokladám, že aj v rôznych kontextoch. Paniku môžeme chápať v rôznych významoch a v rôznych kontextoch. Čo to teda panika je?
PANIKA – „PO PRVÉ“
Panikou rozumieme správanie, ku ktorému dochádza v nebezpečných hromadných situáciách, odborne povedané ide o hromadné zdesenie, zmätok, teda správanie skupiny osôb, ku ktorému dochádza v krízových situáciách a ktoré vedie k vzniku tzv. panického davu.
Panický dav je reakcia väčšej skupiny osôb, ktoré utekajú z miesta nebezpečenstva. Ich správanie je charakteristické tým, že je neadekvátne, teda ľudia strácajú úsudok a orientáciu v priestore a ich správanie je smerované k sebazáchove nakoniec však vedie k záhube. Patria tu situácie, keď sa dav snaží dostať cez únikový východ pred požiarom, keď dav „tlačí na dvere“, ktoré nemôže otvoriť, práve preto, že na nich vytvárajú tlak, či tzv. lievik, kedy sa veľké množstvo ľudí snaží dostať cez úzky priestor.
Zvyčajne teda ľudia reagujú tak, že sa chcú zachrániť pred požiarom, pred udusením no v konečnom efekte sa im toto správanie stáva osudným . V dave sa veľmi rýchlo šíri negatívna emócia, dezinformácie a poplašné správy, ktoré vedú k impulzívnemu a nekoordinovanému pohybu veľkého množstva ľudí.
V návale emócie a strachu ľudia zvyčajne nehľadia na iné osoby, ktoré spadli alebo ktoré potrebujú pomoc. Preto sa pri týchto udalostiach často krát stáva, že dav „ušliape“ ľudí alebo sa v tlačenici udusia.
Pripomeňme si pár smutných príkladov, kedy sa pod príčinu smrti obetí požiarov a hromadných podujatí podpísalo aj davové správanie.
→ V roku 2003 v Rhode Islande vznikla panika po požiari v nočnom klube, kde zomrelo 100 ľudí.
→ O rok neskôr v roku 2004 v Buenos Aires požiar spôsobený pyrotechnikou mal za následok 200 obetí, ktoré sa udusili alebo ich ušliapal dav.
→ V roku 2009 v Perme požiar zábavnej pyrotechniky usmrtil 160 obetí, ktoré sa udusili alebo ich ušliapal dav.
→ V roku 2010 na hudobnom festivale v Nemecku vypukla panika pravdepodobne po tom, keď sa medzi účastníkmi rozšírila nepravdivá informácia o bombovom útoku. Dav udupal 19 ľudí a ďalších 342 sa zranilo.
→ V roku 2011 došlo v Maďarskom nočnom klube k bitke a davom boli v panike udupané 3 dievčatá.
→ V roku 2013 v meste Santa Maria došlo k požiaru zábavnej pyrotechniky v nočnom klube, kde dav ušliapal alebo sa udusilo 242 obetí.
→ Minulý rok, 2022, v Soule došlo k tlačenici pri oslavách Halloweenu, kde evidovali 120 mŕtvych a 100 zranených osôb.
PANIKA – „PO DRUHÉ“
Asi najčastejšie však slovo panika používame laicky pre označenie stavu, kedy naše telo reaguje na silné záťažové situácie, ktoré sú mimoriadne, teda náhle a neočakávané, a ktoré negatívne ohrozujú a pôsobia na život, zdravie alebo majetok. Tieto situácie sú sprevádzané bezmocnosťou a pocitom ohrozenia. Patria tu nešťastné udalosti spôsobené ľuďmi ako agresívny útok, havária, zranenia, alebo sú spôsobené prírodou ako prírodné katastrofy, požiare, zemetrasenia, povodne, a pod.
Teda, v laickom ponímaní môžeme prejavy „paniky“ zažiť v situácii, keď spozorujeme požiar, ktorý nás ohrozuje alebo keď sme účastníkom alebo svedkom nehody, kedy by sme mali podať prvú pomoc. Každá naša reakcia v takejto záťažovej situácii je normálnou reakciou tela na nenormálnu situáciu, v ktorej sme sa ocitli a vyžaduje si iné zvládacie mechanizmy ako používame obvykle. Naše telo na takúto záťaž reaguje dvoma spôsobmi:
Aktívna reakcia:
→ pociťujeme pri nej svalové napätie, silne sa potíme, máme potrebu utekať, niečo rozbiť alebo udrieť do niečoho,
→ prežívame výrazne emócie – sme nahnevaný, agresívny,
→ nedokážeme sa sústrediť a efektívne komunikovať, hovoríme príliš rýchlo, sekane, naše myšlienky nie sú plynulé a nedokážeme vyjadriť čo vidíme, kde sme a podobne,
→ máme katastrofické myšlienky, vidíme iba to najhoršie.
Pasívna reakcia:
→ prejavujeme sa strnulosťou, obmedzením pohybu, nemotornými,
→ nekoordinovanými pohyby, spomalením fyziologických funkcií,
→ máme ľadové ruky, nohy, zbledneme,
→ nie sme schopný porozumieť pokynom, verbálnym oznámeniam, informáciám, počujeme ale nedokáže realizovať pokyn alebo vysloviť myšlienku,
→ akoby zamrzneme.
Sú to situácie, v ktorých nedokážeme rýchlo zareagovať alebo reagujeme až prirýchlo.
PANIKA – „PO TRETIE“
Panikou môžeme rozumieť aj odborne nazývaný záchvat paniky alebo panický atak. Ide o epizódu intenzívneho vnútorného nepokoja, úzkosti a strachu, ktorá môže prísť aj bez vonkajšej zjavnej príčiny alebo má na jej vzniku má podiel genetika, ale aj prežitie extrémne stresujúcej udalosti.
Trvanie panického ataku je individuálne, trvá 5 až 30 minút. Môžeme ho zažiť iba raz v živote (približne každý štvrtý človek v priebehu života prežije aspoň jeden panický atak) avšak ak je príznakom tzv. panickej poruchy, či sprievodným prejavom úzkosti môžu prichádzať aj pravidelne (Liga za duševné zdravie SR vo svojom celoslovenskom prieskume z roku 2021 hovorí, že každý štvrtý Slovák uvádza panické ataky ako časté prejavy úzkosti). Fyziologicky sa často tento stav zamieňa s infarktom, keďže ho sprevádza búšenie alebo rýchly tlkot srdca, potenie, chvenie alebo trasenie, dýchavičnosť alebo pocit dusenia, zovretie hrdla, bolesť v hrudi, triaška alebo návaly tepla, strach zo straty kontroly alebo zo zbláznenia sa, strach zo smrti. Aj dlhšie po záchvate môže človek pociťovať tras, napätie a fyzické vyčerpanie, ale aj pocit ochabnutia alebo eufórie.
PANIKA – AKO SI TEDA POMÓCŤ?
Nech už sa pozeráme na paniku z akéhokoľvek uhla pohľadu, je dôležité sa s ňou vysporiadať a pomôcť si zvládnuť ju. Poznáme hneď niekoľko svojpomocných techník.
1. Využite pozitívnu afirmáciu
Pozitívnou afirmáciou sa rozumejú krátke vety, ktoré nás majú povzbudiť. Je to krátka veta, ktorou pozitívne stimulujeme naše podvedomie, aby pracovalo pre nás a pomáhalo nám zvládnuť rôzne úlohy. Využite napríklad pozitívnu afirmáciu, teda hovorte si: „To zvládnem, to prejde!“
2. Uvoľnite napätie
V reakcii na závažný stres je dôležité uvoľniť nahromadené napätie. Pomôže ak si napríklad zakričíte alebo silno zovriete päste na rukách, zadržte na pár sekúnd, uvoľnite napätie z rúk a opakujete niekoľkokrát za sebou, až kým necítite uvoľnenie.
3. Uvedomelo dýchajte
Riadené dýchanie je pri zvládaní reakcií na stres a paniky kľučové. Ale! Nesnažte sa tento popisovaný stav tzv. „rozdýchať“ v zmysle rýchleho dýchania. Lapanie po dychu totiž všetko iba zhoršuje, vzniká hyperventilácia, čo je zvýšený prísun kyslíka, ktorý spôsobuje mravenčenie v prstoch, točenie hlavy a paradoxne pocit dusenia. Pokúste sa dych čo najviac upokojiť a spomaliť. Môžete vyskúšať aj dýchanie do vrecúška, tým získate späť stratený CO2 alebo si dajte pred ústa vystretú dlaň a dýchajte do vystretej dlane. Pomáha tiež tzv. dýchanie do štvorca. Predstavte si , že v mysli kreslíte štvorec. Nádych nosom na 4 sekundy. Zadržanie dychu na 4 sekundy. Výdych cez nos na 4 sekundy. Zadržanie na 4 sekundy. Opakovanie je ideálne 4 minúty. V mysli, tak obchádzame štvorec. Cvičenie môžeme robiť po sediačky alebo v chôdzi.
4. Zameranie pozornosti inde
Metód zameranie pozornosti existuje veľké množstvo. Metóda uzemnenia (5-4-3-2-1) je jedna z najkratších a pomôže vám vrátiť vás do prítomnosti, ktorú prežívate. Najprv si nahlas pomenujte 5 vecí, ktoré vidíte. Rozhliadnite sa okolo seba a nahlas pomenujte 5 vecí, na ktoré vám padne, všímajte si ich tvar, veľkosť i farbu. Potom pomenujte 4 veci, ktorých sa môžete dotknúť (zem, vankúš, kabelka a pod.) Následne pomenujte 3 veci, ktoré môžete práve počuť, teda to čo práve zaznamenal váš sluch. Pomenujte tiež 2 veci, ktorých vôňu práve cítite.
Nakoniec pomenujte a sústreďte sa na jednu chuť (cukrík, žuvačka, káva….).
5. Ak mi žiadna z techník nepomáha je potrebné vyhľadať odbornú pomoc psychológa, psychiatra, psychoterapeuta. Neostávajte na svoje ťažkosti sami!
ZDROJ:
[1] Meme This is fine: Green, K. C. 2013. Gunshow – On Fire
[2] SITA Slovenská tlačová agentúra a.s.: Video: Pri požiari v nočnom klube zomrelo takmer 250 ľudí. 2013. [cit. 05.03.2023]. on-line: https://sita.sk/video-pri-poziari-v-nocnom-klube-zomrelo-takmer-250-ludi/
[3] Image: This covers has been designed using assets by Drazen Zigic, 8photo and cookie_studio from Freepik.com
[4] Liga za duševné zdravie: Nový prieskum Ligy: Každý štvrtý až piaty Slovák hlási časté prejavy úzkosti a iné ťažkosti-často sú podráždení, majú obavy a problém uvoľniť sa. Rastie počet ľudí s úzkosťou. 2021. [cit. 05.03.2023]. on-line: https://dusevnezdravie.sk/novy-prieskum-ligy-kazdy-stvrty-az-piaty-slovak-hlasi-caste-prejavy-uzkosti-a-ine-tazkosti-casto-su-podrazdeni-maju-obavy-a-problem-uvolnit-sa-rastie-pocet-ludi-s-uzkostou/
[5] Paulík, K. 2010. Psychologie lidské odolnosti. 1. vyd. Praha, Grada Publishing, a. s.
[6] Ševčíková, A. 2007. Stabilizačné techniky a ich využitie. In: Psychiatria-psychoterapia-psychosomatika, 14, 2007.
[7] Pastuchová Neumannová, A .2022. Sociálna komunikácia a krízové situácie. Bratislava: APZ.
[8] Vodáčková, D. a kol. 2002. Krizova intervence. Praha: Portál.
