Volám sa Petra, mám 33 rokov a som policajtkou už takmer 7 rokov na obvodnom oddelení v Giraltovciach. No už 3 roky a 4 mesiace som najmä matkou úžasnej dcérky Soničky. V lete, ak bude všetko áno má, už nás bude o jedného človiečika viac a pribudne k Soničke sestrička Lujza.

Ako sa vám darí skĺbiť rolu mamy a rolu policajtky?
V prvom rade bol návrat po 2,5 r. do práce veľmi ťažký z dôvodu, že som si nevedela predstaviť, ako to budem zvládať opäť pracovať na 12-tkách a zároveň vykrývať ranné vstávanie, odviezť do škôlky a čo bude poobede, keď som v práci do 19:30 hod. K tomu všetkému manžel je tiež policajt a na rovnakom oddelení, a tiež pracuje na 12-tky. Čiže, často sme si len odovzdali službu či večer, či ráno. Veľa nám pomohla moja mama. Keď nepracovala, prišla k dcérke alebo ju vyzdvihla v škôlke, to isté sestra ak nemohla mama. V neposlednom rade nám vychádzal v ústrety náš skvelý riaditeľ a so zástupcom plánovali služby tak, aby sme mohli byť s dcérou takmer vždy a vedeli si zariadiť škôlku a byť s ňou doma, kým jeden z nás bol v práci. Takže nie je to ľahké vykonávať túto profesiu a zároveň byť matkou. Do toho, keď sa ešte pridali choroby, každý druhý týždeň doma, najmä v zimnom období, bolo to náročné. Ale vždy keď bolo potrebné som si vzala či už OČR alebo dovolenku, aby som s ňou mohla byť. Predsa, poznáme to, mama je mama a počas choroby o to viac. Určite som nikdy nekonala na úkor mojej dcérky, aspoň nie som si toho vedomá. Veľa pomáha, keď máte každý deň po boku manžela a blízkych, ktorí vám radi pomôžu, ak to potrebujete.

V čom Vám vo vašej profesii pomáha, že ste aj mama a naopak, kedy ako mama využijete vaše profesijné zručnosti?
V našej profesii sa stretávame aj s ťažšími prípadmi, najmä ak ide o preverenia týkajúce sa ohľadom detí, problémových detí a najmä nevyriešených sporov medzi rodičmi, hádok medzi nimi, rozvodov. Keď vidíte ako tie už aj malé stvorenia sa trápia a plačú keď sa pred vami hádajú ich rodičia väčšinou, kto to dieťa a prečo chce mať, trhá to srdce lebo ani jedno z tých detí si nezaslúži takto trpieť a trápiť sa už od malička. Dupľom si to uvedomujete viac, keď už ste matka a vidíte a viete, že toto nikdy nemôžem dopustiť doma, aby to takto skončilo. Nikdy neviete, čo vás samých čaká v živote. V takejto situácii sa snažíme prv ukľudniť rodičov a upozorniť ich nato, že sa nato dívajú ich deti a v druhom rade vysvetliť tým deťom, prečo je to tak, že dospelí sa občas pohádajú, ale že bude dobre, nech sa neboja. Myslím, že ja ako matka/policajtka toto vnímam citlivejšie a viem sa tým pádom viac vžiť do toho problému, ktorý aktuálne riešime. Na druhej strane doma svoju profesiu využívam veľmi málo, možno preto, že dcérka je ešte malá, má 3 roky a nechápe ešte tejto práci. Vie, že musíme chodiť do práce, lebo potrebujeme zarobiť peniažky, aby sme mali čo jesť, kúpiť si niečo na seba alebo hračky. Jediné čo je u nás bežné, že sa rada hrá na policajtku a zlodeja. Ona chytá mňa pretože vie, že zlodej musí ísť do basy a ona má putá a ide zatýkať. Takže je to takou hravou formou doma :).

Ako to majú mamy vo vašej profesii? (výhody/nevýhody)
Veľmi veľkou výhodou je, že nemusíte ťahať nočné služby, kým sú deti malé. Predsa ako už som vyššie spomenula, mama je mama a ja si rada urobím každý večer taký poriadok – večera, sprcha, spinkať. Aspoň moja dcérka je viac naviazaná na mňa, keďže sme spolu častejšie, ale už nejaký čas si vyberá, kto ju osprchuje, kto s ňou ide spinkať. A ja som kľudná, keď som doma a viem ako spí v noci. Prípadne idem k nej do izby, keď sa zobudí, plače alebo sa jej niečo sníva. Pretože manžel spí občas ako medveď :). Nevýhodou je aj to, že moja dcérka napríklad nevstáva vždy rovnako do škôlky, keďže občas musíme ísť z domu skôr o hodinu, aby som ja stíhala do práce načas a striedam manžela, ktorý končí nočnú. Vtedy mi je ľúto ju tak skoro budiť, ale občas si nevyberáme. Určite sú v našej profesii ako aj vo všetkých ostatných výhody či nevýhody, ale myslím, že vždy si to človek zariadi tak, aby bolo dobré hlavne pre naše milované detičky :).

Na záver chcem len podotknúť, že naše povolanie je občas veľmi rizikové. Nikdy neviete, či sa domov vrátite… Je to smutné, ale je to tak. Preto sa sama snažím pristupovať v práci v určitých situáciách tak, aby ma mohla moja dcérka Sonička vždy po každej službe privítať opäť doma. Dôležité je tu byť pre nich a byť zdraví. Ja vždy verím, že ten hore, Pán Boh, je náš ochranca.